URBÁNNA RE/KREÁCIA CITYLAB TERAZ PROJEKT ĽUDIA ENGLISH             SEZÓNA 2004+-5 CD AKCIE TEXTY MESTSKÁ HRA

	TEXT Európska sieť kultúrnych fabrík TransEuropeHalles   Peter Pankuch   Súvisiaca akcia: Urob si svoju kulturfabrik   Ako ste si už isto všimli, s rozvojom technológií, hlavne tých elektronických, dochádza k premiestňovaniu výroby do novopostavených budov. V dôsledku toho sú opúšťané staré sklady, budovy, elektrárne. Firmy sa sťahujú zväčša do nových priestorov a tie predchádzajúce, nevyhovujúce, nechávajú chátrať. Často je takáto budova opustená aj niekoľko rokov bez akejkoľvek odozvy u majiteľa, ktorý zvyčajne nemá peniaze na rekonštrukciu. Ak sa aj nájde nejaký záujemca, zvyčajne má záujem skôr o pozemok ako o konkrétnu budovu, ktorá má niekedy v rámci mestskej lokality aj historickú hodnotu. Na týchto pozemkoch vyrastajú super a hypermarkety, ktoré však s architektúrou nemajú veľa spoločného a pôsobia skôr rušivo.   Opustené budovy sú už tridsať rokov stredobodom záujmu väčšinou mladých ľudí a umelcov, ktorí sa v spoločnosti snažia získať miesto pre tvorbu, ktorá zvyčajne nie je podporovaná štátom a ponúknuť tieto priestory aj iným, novým talentom. Ich snahou je dať konkrétnej budove nový kontext a oživiť ju v rámci mesta, v ktorom tvorí neoddeliteľnú časť histórie a je spätá s osudmi mnohých jeho obyvateľov. Industriálne priestory ponúkajú širokú paletu umeleckých aktivít vychádzajúcich z pôvodného využitia budovy a tak znovu ožívajú. Popritom poskytujú aj miesto na stretávanie sa rôznych skupín a spoločenstiev, získavanie nových kontaktov, ponúkajú nové nápady a možnosti využitia priestoru úplne novým spôsobom. Ponúkajú priestor na experimentovanie a rozvíjanie nových kontextov a nútia divákov zapájať sa do procesu tvorby, čím rušia pravidlá tradičných kultúrnych inštitúcii, ktoré ich stavajú do roly pasívnych konzumentov umenia. Počiatky týchto aktivít by sme mohli hľadať v šesťdesiatych rokoch. Búrlivé 60.roky, študentské nepokoje v Paríži v roku 1968 a hnutie hippies sa zásadne premietlo do aktivít a myslenia budúcich zakladateľov kultúrnych centier. Práve v tom čase dosahovali svoj umelecký vrchol divadelné skupiny ako napríklad Living Theatre, známe svojou politickou angažovanosťou a provokáciou. Neprehliadnuteľným postojom výrazne prispeli ku zradikalizovaniu a spolitizovaniu umeleckej výpovede.   Radikálnym postojom a revoltou sa umelci dostali na okraj spoločenského záujmu a následkom toho sa začali vytvárať rôzne umelecké aj neumelecké komunity a komúny, niektoré z nich dokonca fungujú dodnes. Je len prirodzené, že v atmosfére starých, opustených fabrík a skladov našli umelci to, čo hľadali.
Stanica Žilina
	Vo všeobecnosti by sme KulturFabrik mohli charakterizovať ako nezávislý kultúrny priestor prezentujúci kultúru v najširšom zmysle slova. Základnými charakteristickými rysmi sú multidisciplinarita, otvorenosť, presah kultúrnych aktivít do aktivít kultúrno-spoločenských a heslo „think globally, act locally“. V každom “priemernom” centre je potom spravidla: veľká koncertná popr. divadelná sála s kapacitou okolo 1000 stojacich a 500 sediacich divákov, «malá sála» pre menšie divadelné, tanečné a iné projekty v oblasti performing arts, kino, výstavná sála, menšie miestnosti pre rôzne účely podľa zamerania centra (hudobné a video štúdiá, skúšobne, ateliéry výtvarných umelcov, remeselné dielne atd.), kancelárie využívané nielen organizáciou, ktorá priestor prevádzkuje, ale často mnohými ďalšími, reštaurácie, kaviareň a bar.
	Pokúsim sa teraz stručne charakterizovať podstatu, ciele a tiež históriu týchto kultúrných centier, ktoré sú združené v rámci belgickej organizácie TransEuropeHalles (TEH). Všetko to začalo v Belgicku v roku 1973, kedy sa skupina mladých umelcov rozhodla obnoviť starú tržnicu, aby z nej po desiatich rokoch urobili jedno z hlavných kultúrnych priestorov Belgicka: Les Halles de Schaerbeek. Tomuto kroku však predchádzali roky tvrdého boja s úradmi o uznanie statusu nezávislého kultúrneho centra. Nie vždy boli kroky vedúce k získaniu budovy legálne, ale motivácia získania vlastného priestoru bola silnejšia, než možnosť postihu zo strany vlády. Zároveň začali vznikať centrá Melkweg v Amsterdame, UFA Fabrik v Berlíne a Mejeriet v Lunde. V počiatkoch bolo cieľom umelcov vytvoriť miesto, kde sa ľudia z miestnej komunity môžu neformálne stretávať, pokecať si so susedom, zahrať si šach alebo si len tak posedávať. Tieto aktivity boli však stále ilegálne a predstavovali akúsi formu revolúcie. 80. a 90. roky boli rokmi hľadania sa v rámci spoločnosti. Ani vtedy ešte nemali aktivisti na ružiach ustlané, čakalo ich dlhé obdobie bojov, cieľom bolo uznanie podstaty a úlohy takéhoto centra v spoločenskom kontexte. Viedlo to tiež ku spolupráci úradov a následnej podpore. Tieto aktivity pomohli rozbehnúť ďalšie podobné projekty v ostatnej Európe. Pomohla k tomu aj zmena kultúrnej politiky, napr. vo Francúzsku a v Holandsku TEH bola založená v roku 1983, kedy sedem centier zo siedmich európskych miest rozhodlo vytvoriť sieť, aby si pomocou nej mohli sprostredkovávať informácie a skúsenosti a ďalej sa rozširovať.   Sieť TEH tvorí momentálne 30 nezávislých kultúrnych centier z takmer celej Európy. Slovensko od mája minulého roku na zasadnutí TEH v Lunde zastupuje naša zatiaľ jediná KulturFabrik, Stanica v Žiline. Najviac centier je vo Francúzsku, a to vďaka kultúrnej politike krajiny. Členovia siete sa stretávajú dvakrát ročne, každé stretnutie má svoju vlastnú tému a jesenné stretnutie zahŕňa tiež špeciálny seminár či konferenciu. Členom TEH-u sa môžu stať aj jednotlivci, stačí len zaplatiť ročný poplatok vo výške 50 Eur. Výhody takéhoto členstva pre centrum spočívajú v plnej participácii na aktivitách v rámci siete, môžu sa zúčastňovať na stretnutiach TEH-u a spolurozhodovať, tiež sú zahrnutí do projektov, ktoré TEH organizuje ako napr. Youth Exchange Project, na základe ktorého sú organizované polročné stáže študentov a dobrovoľníkov v rámci jednotlivých centier, najnovší projekt sa volá TransEx, je to projekt umožňujúci výmenu pracovníkov a personálu jednotlivých centier, jeho úloha spočíva v sprístupnení akéhosi know-how v rámci práce v kultúrnom centre a v oblasti kultúry. Zaujímavým počinom je vydanie knihy Factories of Imagination, ktorá obsahuje množstvo informácií o jednotlivých centrách, ich vznik, ťažkosti pri budovaní centra, skúsenosti. Zámerom tejto knihy je jasnejšie vymedzenie tohto kultúrneho fenoménu, má slúžiť ako učebná pomôcka pre ľudí, ktorí sa o tento fenomén zaujímajú.   Sami členovia siete tiež iniciovali vznik nových centier ako napr. MAINS D'ŒUVRES v St. Ouen vo Francúzsku. Podobná činnosť tiež iniciovaná TEH-om, prebieha aj v rámci organizácie ArtFactories, ktorá sídli v už spomínanom MAINS D'ŒUVRES. Na ich web stránke môžete nájsť aj kontakty na ďalšie centrá sídliace mimo Európy. Kultúrne fabriky sú aj v Afrike, Ázii, na Novom Zélande či v Austrálii, USA a Kanade.   V súčasnej dobe dochádza k druhej vlne vzniku kultúrnych centier, spôsobenej tiež možnosťou financovať tieto aktivity z fondov EÚ. Aj Slovensko sa začína konečne prebúdzať k životu. Dôkazom je aj otváracia akcia v bývalej cementárni v Banskej Bystrici. Projekt je v procese zháňania financií.   Literatúra: Jiří Sulženko – Diplomová práce www.teh.net www.artfactories.net