|
Urbanistický kontext budovy Dušana Jurkoviča
Riešené územie Bratislavskej teplárne sa nachádza v zóne Chalúpkova, ktorá je dodnes sústavou dožívajúcich areálov / Tepláreň, Siemens VUKI, Gumon / bez jasnejšieho dopravného sprístupnenia a konceptu koordinovanej prestavby. Urbanistické riešenie arch. Bauera a kol. z roku 1996 už dáva územiu základný smer rozvoja, popri trase Košická štúdia naznačila ďaľšie členenie a zasieťovanie územia aj s doporučenou funkčnou náplňou, regulatívmi.
Pôvodne tvorilo toto územie mestskú perifériu s južným komplexom Apolky, ktorá bola v čase budovania Teplárne bombardovaná a postupne územie chátralo až do dnešných čias. Ulica Dostojevského rad vznikla tiež až začiatkom 20.storočia - jasne to vidieť na rastri ulíc a blokov Teplárne s okolitými budovami a ulicami severne od Teplárne. Továrenská má pokračovanie až po Jakubovo námestie a súvislé sú aj dve novopomenované ulice, 29.augusta a Čulenova.
Jedná sa o cenné územie, ktoré je dnes priamo v strede rozšírujúceho sa centra Bratislavy. Výstavbou mostu Košická a dostavbou zóny Pribinova sa rozšíri centrum východným smerom. Predĺži sa nábrežie: kedysi periférna prístavná zóna s budovami skladov bude čochvíľa nahradená novou zástavbou spoločnosti Ballymore. Dnešná ulica Dostojevského rad sa posunie do polohy o 1 kilometer východne do trasy ulice Košická. To, čo sa udialo vo veľkých európskych mestách v 18., resp. 19. storočí ( Paríž- Hausmanov bulvár, Viedeň- Ringstrase) sa v Bratislave deje dnes, na prelome 20 a 21. storočia. Mesto si dotvára základný dopravný skelet, rozširuje svoje centrum. Zároveň sa mení z mesta priemyselného na mesto služieb. Je to proces, ktorý sa udial v západnej Európe v 70-tych rokoch 20. storočia.
Zónu Chalúpkova možno rozdeliť na niekoľko častí, členenie uľahčujú a definujú aj vlastnícke vzťahy. Územie sa skladá z 5 častí:
1/ areál spol. ZSE - Eon tvorí západný cíp na nároží ulíc Landererova a Dostojevského rad po
ulicu Čulenova,
2/ areál spol. BAT - Bratislavskej teplárne nadväzuje na areál ZSE - Eon,
3/ areál spol. Siemens /kedysi Kablo/, trojuholník medzi ulicami Mlynské Nivy,Továrenská
a Dostojevského rad,
4/ blok okolo spol VUKI pri Továrenskej ulici, areál spol Gumon južne od ul. Mlynské Nivy
5/ nezastavané územie bývalej Apolky- zóna Košická.
Architektonické riešenie Teplárne, súčasný stav
Jadrom teplárne je súbor budov výrobného bloku a komín vysoký 120 metrov. Prvá časť výrobného bloku bola postavená podľa návrhu Dušana Jurkoviča, zakladateľa našej slovenskej modernej architektúry. Architekt Jurkovič v Bratislave pre elektrárne realizoval aj iné budovy - napríklad prestavbu a nadstavbu administratívy na Pražskej ulici, ktorá má tiež fasády s tehlovým
obkladom.
Výrobný blok bol dostavovaný v niekoľkých etapách. Prvá časť Teplárene je dnes prakticky nefunkčná – prvé dva kotly K1,K2 v Jurkovičovej budove sú odstavené, využíva sa len trafostanica a neskôr pristavané časti pôvodnej Teplárne. Turbíny TG1 a T23 sú umiestnené v centrálnom priestore, ktorý bol postupne predlžovaný.
Turbínová hala nadväzuje na pôvodnú kotolňu od Jurkoviča, je nižšia a má pozdĺžny tvar v smere S-Juh, dnes po prístavbách celkovú dĺžku do 90 metrov. Výška haly je 11,8 m, vrátane suterénu do 18 metrov. Na turbínovú halu nadväzuje časť Napájacieho hospodárstva + Trafostanica – to bol rozsah Teplárne v roku 1942.
Po roku 1950 bola aj táto východná časť komplexu zväčšená o Prevádzkovú budovu + Kompresorovú stanicu a preplachové čerpadlá. V 60-tych rokoch boli pristavané posledné časti: z juhu budova Vodného hospodárstva a v severozápadnej časti pri novom komíne, nová kotolňa + olejové hospodárstvo. Dnes je funkčná len táto časť rozsiahlej Teplárne.
Výsledný komplex je dnes zvláštnym konglomerátom hmôt a priestorov, ktoré sú obkolesené rôznymi vedeniami, rúrami na fasáde; najmä zo západnej strany. Pôvodná architektúra Dušana Jurkoviča je dnes vlastne nečitateľná, nie je možné ju osobitne vnímať. Pri rekonštrukcii a prieskume súčasného stavu sme postupovali formou vytvorenia modelu – ten najlepšie definuje súčasný stav i potenciál pri následnej reštrukturalizácii areálu.
Prvá etapa, realizácia podľa návrhu architekta Jurkoviča, tvorila kompaktnú prevádzku a architektúru s dominantným pôsobením objektu Kotolne s dvomi nárožnými vežičkami. Asymetrickú kompozíciu doplnil architekt Jurkovič treťou vežou na juhovýchodnom nároží. Motív monumentálnej hmoty so štyrmi nárožnými vežami je v Jurkovičovej tvorbe dostatočne zastúpený (Mohyla na Bradle, niektoré cintoríny postavené po 1. svetovej vojne na území starej Haliče).
Pri vnímaní architektonických kvalít komplexu Teplárne je zaujímavé analyzovať dva základné pohľady. Južná fasáda obsahuje blok kotolne s nárožnou vežou, v ktorej je schodisko. Renesančné zdroje v členení fasád dokazuje aj horizontálny pás okien pri hornom okraji hmoty. Ponáša sa na cimburie fortifikačných stavieb, kaštieľov a kúrií na Slovensku. Na kotolňu nadväzuje Turbínová hala (dnes ju prekrýva blok Vodného hospodárstva) kde architekt použil vysoké vertikálne okná. Západná fasáda je čistejšia a kompozične vyváženejšia. Je to symetrická kompozícia s dominanciou dvojíc vertikálnych okien, ktoré v duchu funkcionalistickej estetiky odrážajú vnútorné členenie priestoru.
Ďaľšie prístavby narušili pôvodný výraz architektúry a zjednocujúcim prvkom je iba použitie tehlového režného muriva v exteriéri. Porovnanie Teplárne s ďalšou budovou od Dušana Jurkoviča v Bratislave, administratívou Elektrární na Pažskej ulici ukazuje príbuzné i odlišné znaky. Budova na Pražskej ulici vznikla tiež rastlým radením hmôt a je tu viditeľné použitie rôznych veľkostí okien na dvoch hlavných fasádach. Pôvodné členenie fasád od Fridricha Weinwurma však ostalo nezmenené.
Príklad Tate Gallery z Londýna
V zahraničí sú známe realizácie, rekonštrukcie výrobných areálov a tiež kotolní podobného technologického charakteru ako bratislavaská Tepláreň. Snáď najznámejšou je londýnska tepláreň, dnes vo veľkom navštevovaná Tate Gallery. O premene pôvodne výrobnej budovy, ktorá doslúžila a bola rekonštruovaná na kultúrnu ustanovizeň je publikácia Building Tate Modern od Rowana Moora a Raymunda Ryana.
V kapitole Design and Construction je popísaný súťažný návrh od architektov Herzog + de Meureon z roku 1994. Základná idea rekonštrukcie bola zachovať telo, tehličkový obal pôvodnej stavby od Gilberta G. Scotta z roku 1948. Dôležitú úlohu má aj komín vysoký 93m oproti katedrále St. Paul. V návrhu dominuje kompozícia jasných línií, horizontála Temže a nadstavba z transparetných podlaží na streche pôvodnej teplárne.
Časť knihy The Ramp opisuje vstup do objektu z východnej strany terasy. Jeden z rozhodujúcich zásahov do budovy umožňuje cirkulovať niekoľkotisíc návštevníkov denne. Rampa smeruje do pôvodnej turbínovej haly, Turbine Hall, ktorá bola kompletne demontovaná a vyčistená. Spodná úroveň nadväzujúceho výrobného bloku pôvodnej teplárne je pod hladinou Temže. Demontážne práce sa začali v roku 1994 a nová budova bola odovzdaná v roku 2000.
Turbine Hall je dnes vstupná hala. Architekti použili v návrhu princíp pasáže, galérie, ktorá je otvorená na všetky smery. Počas demontáže a projektovania H+M overili niekoľko alternatív schodiska. Finálne riešenie rešpektuje oceľ, stĺpy, skelet budovy, aj líniu portálového žeriavu, fasády sú doplnené opaxitovým sklom – sú tu realizované galérie, priehľady z hlavnej budovy zo štyroch úrovní výstavných priestorov a zázemia.
Budúcnosť Bratislavskej Teplárne, návrh
Z hľadiska ďalšieho rozvoja a premeny areálu bolo dôležité zmapovanie rozmerov jednotlivých častí komplexu z hľadiska možných zásahov a nového využitia budov i celého areálu. Na to poslúžil pracovný model súčasného stavu. Pre budúcnosť komplexu je dôležité využitie súčasných budov. Turbínová hala môže plniť funkciu krytej pasáže, ústredného priestoru nového areálu. Bratislavská hala, pasáž má rozmery: dĺžku 90 metrov a výšku 18 metrov. Pre porovnanie ústredný priestor Tate Gallery v Londýne má podobnú dlžku, ale je dvojnásobne vysoký.
Blok starej kotolne je možné po odstránení a demontáži kotlov i násypníkov využiť pre komerčné i výstavné účely jednoduchým horizontálnym členením vnútorného priestoru bez zmeny vonkajších fasád od Dušana Jurkoviča.
Východnú časť komplexu, budovy vedľa Turbínovej haly bude vhodné zásadne prestavať a zmeniť. Východnú nárožnú vežu bude vhodné doplniť novou hmotou, prispôsobiť ju veľkosťou a mierkou starej kotolni. Časť novej kotolne vedľa komína navrhujeme asanovať a prestavať vo väzbe na možnú výškovú dominantu, Vežu, objekt ktorý môže mať výšku ako pôvodný komín Teplárne. Pasáž, vyprázdnená Turbínová hala bude vyúsťovať do rozptylového priestoru, nového námestia pred južnou fasádou. Námestie má v kompozícii návrhu dôležitú funkciu. Je to prvok uvoľnenia v hustej mestskej zástavbe. Postupne vznikajú varianty riešenia daného priestoru.
Popísané zásahy sú ideovým zámerom, terajším stavom rozvoja myšlienky premeny Teplárne v nových podmienkach. Záleží od nového majiteľa BAT, tá je dnes v procese privatizácie. AA Žalman spolupracuje s dnešným manažmentom i investičnými skupinami, proces je v štádiu vývoja. Premena teplárne v Londýne na Tate Gallery trvala 6 rokov, my sme len na začiatku niekoľkoročného procesu.
Odkaz Dušana Jurkoviča
Bratislavská Tepláreň nám ponúka ojedinelú možnosť nadviazať na odkaz, dielo, ktoré je prakticky neznáme a je súčasťou širšieho komplexu. Aj pri výberovom pohľade na tvorbu Dušana Jurkoviča v podmienkach Bratislavy je zrejmý vývoj a rozdielnosť jednotlivých budov, architektúr. Tepláreň je budovou zo záverečného obdobia tvorby architekta,ale obsahuje:
a/ prvky secesie, použitie režného tehlového muriva,
b/ zrelej tvorby, monumentalita hmoty, symetria, použitie nárožných veží
c/ neskorej tvorby, funkcionalizmus, vzťah členenie vnútorného priestoru a fasád
Definovanie obsahu, formy a ducha budovy dáva predpoklad pre jej ďaľší možný rozvoj, úpravu. Tvorba Dušana Jurkoviča nebola strnulá, vyvíjala sa. Architekt reagoval na architectonický vývoj, pričom jeho budovy mali vždy svojský rukopis, reagovali najmä v neskoršom období na rôzne zdroje. Podstatné je, že Jurkovič mal cit pre priestor a výtvarné stvárnenie architektúry.
Aj toto konštatovanie dáva možnosť úvahy smerom k modermejšej prestavbe komplexu Bratislavskej Teplárne formou očistenia základných hmôt a zvýraznenia prvej etapy výstavby, ktorá je dielom Dušana Jurkoviča. Poučný je aj príklad prestavby londýnskej teplárne na Tate Gallery v Londýne. Dôležité bolo zachovanie a rešpektovanie pôvodnej mierky, pôvodných fasád, pôvodného hmotového konceptu. Nové bolo vnútorné členenie priestorov, použitie nových materiálov, technológií.
Stavby Dušana Jurkoviča pre Západoslovenské elektrárne:
1934 – Projekt stavby Okresnej spínacej stanice ZSE v Malackách
1937 – Plány nadstavby druhého poschodia budovy ZSE v Bratislave (1942 – Plány
zariadenia jej kancelárii vedenia )
1937 – Plány stavby Okresnej spínacej stanice ZSE v Senici
1938 – Ďalšie projekty pre ZSE v Bratislave - kryt CO pre zamestnancov, transformačná
a spínacia stanica na Vajnorskej ulici
1938 –Budova ZSE s obytným domom pre zamestnancov v Trnave
1939 – Montážna veža v Trnave
1940, resp. 1941 – Turbocentrála a vodojem v Trnave
1942 – Návrh budovy inšpektorátu ZSE v Hlohovci
1942 – Prestavba budovy ZSE v Leopoldove
Literatúra:
Dana Bořutová: Dušan Samo Jurkovič, osobnosť a dielo, Bratislava 1993, str.225, zoznam prác.
Matúš Dulla, Henrieta Moravčíková: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Bratislava 2002.
Rowan Moor, Raymund Ryan: Building Tate Modern, London 2000.
|